Time (Predslov)

2. června 2014 v 13:30 | Awesomky
Jednodielová/Kapitolová
S: Harry Styles
Píše: Sarinka
Vám: Príbeh lásky medzi DeeDee Glitterovou, zdanlivo dokonalou mladou ženou a Harrym Stylesom som napísala z náhlej inšpirácie. Príbeh, v ktorom som opísala krutú smrť, šialenstvo, lásku a posadnutosť som ukončila už dávno. They Don't Know About Us je minulosťou. Aby som bola úprimná, pri surfovaní po internete som našla dokonalý obrázok dievčaťa a okamžite som myslela na DeeDee. Rovnaké vlasy, veľké oči, úžasná postava. Vraciam sa k časom, keď som sama čítala TDKAU a hľadala po sebe drobné chyby a vtedy som zistila, že som vám možno príbeh nepriblížila tak, ako som chcela. Keďže v poslednom dieli TDKAU som sa DeeDee zbavila (keď som opisovala jej smť, plakala som nad jej stratou) nemôže sa stať hlavnou postavou príbehu Time. Namiesto nej nastupuje nová žena, rovnako mladá a rovnako príťažlivá, jej neter Diva, ktorá sa rozhodne zistiť všetky tajomstvá tetinho života napriek tomu, že jej rodina s tým nesúhlasí. A samozrejme tu po DeeDee zostal Harry, ktorý- aby som bola úprimná- v tomto príbehu nedokáže zabudnúť. Dúfam, že sa vám bude páčiť tento môj náhly popud k pokračovaniu a sľubujem vám, že sa postarám o to, aby ste napokon začali ľúbiť Divu tak, ako hŕstka z vás niekedy ľúbila DeeDee. God bless you! ♥
PS: Začína sa najťažšie tak ak nevyhoviem vašim predstavám, je mi to ľúto.


Moji rodičia mi nikdy nepovedali, že som mala nejakú tetu. Mama predomnou schovávala rodinné fotky a vždy keď som sa spýtala na svojich bratrancov alebo sesternice, v očiach sa jej zjavil prázdny pohľad a ako robot odpovedala, že sa narodila ako jedináčik.
Naši sa nikdy nevzali. Narodila som sa ako jediné dieťa a môj rodný list zdobilo mamino priezvisko. Bol to potrhlý nápad starej mamy a mama nemala to srdce nevyhovieť jej. Na starkej jej veľmi záležalo. Každý víkend sme trávili u nej v dome pár kilometrov od New Yorku a bývala som tam každé prázdniny. Starká bola na svoj vek veľmi pekná. Vlasy mala prešedivené tu a tam pretkané červenými pramienkami a oči jej žiarili jasnou zelenou. Mama vyzerala ako jej mladšie vydanie- samozrejme, ak si odmyslíme oči takmer tyrkysovej farby ktoré som nikdy predtým na nikom inom nevidela.
Mala som detstvo ako každé šťastné dieťa a myslím, že je to pomerne dosť na to, aby som prešla ku dňu, keď som prvýkrát objavila tajomstvo našej rodiny.
Mala som dvadsaťjeden. Za oknami padal sneh a schody na povalu ma nesmierne lákali. Akoby mi niečo šepkalo, že tam nájdem odreagovanie sa od celého sveta, že mám vystúpiť po tých vŕzgajúcich schodoch a nájdem všetky odpovede na otázky. Pretrela som si zrak a odhrnula vlasy. Zrkadlo na stene mi prezradilo, že vyzerám dobre.
Vystúpila som po schodoch a jemne sa dotkla kľučky na dverách.
Cítila som pohyb za dverami a dúfala som, že keď otvorím dvere, pocit strachu zo mňa opadne. A tak som zažmúrila oči a vletela do izby.
V tejto izbe som nikdy nebola. Dvere na povalu sa nachádali v malej miestnosti za ňou, no zarazila ma príliš aby som venovala pozornosť povale. V izbe sa nachádzala posteľ pokrytá bielymi povliečkami. Na vankúši ležala bordová nočná košieľka a čipkované čierne prádlo. Vyzeralo to, akoby izbu niekto obýval, no prach a pavučiny mi prezradili, že v izbe u poriadne dávno nik nebol. Vrátila som sa k dverám a pozrela na ceduľku na nich.
DeeDee
stálo tam ozdobným písmom nakloneným na stranu. Znovu som vošla do izby a dala sa do skúmania. Prstami som prechádzala po nábytku až som sa dostala k skupinám fotografií. Na jednej z nich bola šťastná rodina. Stará mama objímala červenovlasé dievča s úplne rovnakými očami a bielymi zubami v plných ružových perách. Vedľa dievčaťa stála nižšia brunetka nakrátko ostrihaná a tvárila sa trochu panovačne. Držala okolo pliec mamu- mladú, asi štrnásťročnú. Vyrazilo mi to dych, ale nemienila som opustiť izbu. Prešla som k ďalšej fotografií. Bolo tam to isté červenovlasé dievča s krásnou blondínkou, oblečené mali roztlieskavačské uniformy a držali sa okolo pása. Pri kolenách im sedela takmer bielovlasá dievčina s neuveriteľne dlhými nohami a za ruku držala kučeravú čiernovlásku, ktorá sa farbou pleti mierne odlišovala od ostatných.
Na poslednej fotografií bolo dievča v objatí pekného hnedovlasého chlapca. Bozkával ju na líce a ona sa smiala- nesmierne šťastne a veselo. Netušila som, kto sú tí ľudia, ale dievčaťu patrila izba, v ktorej som sa práve nachádzala. Lepšie som sa poobzerala.
Na skrini visela roztlieskavačská uniforma. Na nočnom stolíku boli poukladané listy. V šuflíku som našla novinový výstrižok, BlackBerry s krytom vykladaným kamienkami, cédečko s hudbou Kelly Clarkson a balíček jahodových kondómov.
Vzala som do ruky výstrižok a preletela očami fotografiu.
Denilová a Elliotová zavraždené. Sue Sarandosová navštívila psychiatrickú liečebňu. Glitterová mlčí.
Na obrázku boli záchranári okolo tiel prikrytých čiernymi plachtami. Na ďalšom obrázku v pravom hornom rohu bola kamenná tvár červenovlasého dievčaťa a plačúca blondínka s dlhými nohami. Nech už sa dialo čokoľvek, bolo to strašné.
"Čo tu robíš?"
Zdvihla som zrak a uvidela maminu postavu vo dverách. Na tvári sa jej zračil šok.
"Kto ťa sem pustil, Diva?" spýtala sa a jej oči vyzerali splašene.
"Koho je to izba?" postavila som sa. "Kto je DeeDee?"
Pokrútila hlavou a zvrtla sa na päte.
"Je to tvoja sestra, však? Klamali ste mi."
Napriek mojej trafnej poznámke mama zmizla na chodbe a počula som vzďaľujúce sa kroky. Posledný krát som sa obzrela po izbe a zbadala knihu na nočnom stolíku. Bola viazaná v ružovom obale s drobnými ružičkami. Predtým som ju nevidela. Načiahla som sa po nej a rozviazala stužku, ktorá ju zväzovala.
Nápis na prvej strane mi oznámil, že držím v rukách denník DeeDee Glitterovej.

Keď Diva našla môj denník, nebála som sa. Spočiatku som sa zachvela nervozitou, ale nezabránila som tomu. Vlastne som myslela na to, že už nie je dieťa a že jej moje niekedy kruté a choré zápisy nebudú prekážať. V mojom denníku som opísala takmer všetko. Od hádky s Alison až po erotické zážitky ktoré som zažívala s Mattom, od roztlieskavačských tréningov až po vraždu Ali a Georgie, vložila som fotku svojho tetovania a vylievala si pocity či boli pozitívne alebo nie. Keď sa denník dotkol jej rúk, cítila som, že sa nemám čoho báť. Mama ani Lila ho po mojej smrti nečítali. Nemali dôvod robiť to, pretože môj vrah bol mŕtvy a v dobe keď som sa rozhodla pre samovraždu som denník nemala pri sebe. Možno keby to urobili, zistili by, že pri mne neboli, keď som ich najviac potrebovala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítate radšej jednodielovky alebo kapitolovky?

Rozhodne jednodielovky!
Rozhodne kapitolovky!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama